Kostol v Rači s novou fasádou

Evanjelický kostol v historickej mestskej časti Rača sa od minulého roku teší z novej fasády. Za úspešnou obnovou, z  ktorej majú radosť aj veriaci, je potrebné vidieť úspešný dialóg medzi investorom, realizátorom, dodávateľom stavebných materiálov a, v neposlednom rade, odborný návrh sanácie, za ktorým stojí Ing. Jozef Bako, PhD. 

Evanjelický kostol augsburského vyznania sa nachádza v zložitom teréne so sklonom na západnom svahu na rohoch ulíc Stupavská a Alstrova. Hlavný vstup s vežou kostola je východne orientovaný. Vzhľadom k vysokým sklonom terénu je v zadnej časti kostola realizovaný oporný múr, ktorý oddeľuje fasádu úzkym servisným koridorom. Na stavbe bola ako murovací materiál použitá plná pálená tehla čiastočne murovaná na tzv. krížovú väzbu, spájaná bližšie nešpecifikovanou murovacou maltou. V spodnej časti soklu, ktorá nebola porušená, sa nachádzala silne cementom nastavovaná hrubozrnná omietka. Kostol bol pravdepodobne postavený na kamennom základe.

Fasáda kostola je predovšetkým zo severnej a  severozápadnej strany vystavená vplyvu zrážkovej činnosti, ako aj vzlínajúcej vlhkosti z priľahlého svahu. Nakoľko je celý kostol položený nižšie ako okolitý terén, pri zrážkovej činnosti dochádza k hromadeniu vody v okolí kostola, a tým k vzlínaniu vlhkosti do muriva. Zavlhnutie fasády sa výrazne prejavilo na pravej strane kostola, v niektorých miestach siahalo až do výšky cca 2 m od terénu. K poškodeniu nadsoklovej časti stavby vzlínajúcou vlhkosťou - tvorbe vlhkých fľakov, degradácii fasádnej farby a omietky, prispeli aj nesprávne vyspádovanie terénu a dažďové zvody nevhodne vyústené do betónového žľabu v najviac vlhkosťou zaťaženej časti stavby.
Jozef Poláček dopĺňa: „Podotýkam, že týmto spôsobom bolo pravdepodobne v minulosti „riešené“ povrchové odvodnenie časti objektu, no bez požadovaného efektu, ba práve naopak, prišlo skôr k zhoršeniu stavu. Vzhľadom k silnému zavlhnutiu muriva bolo doporučené zrealizovať tzv. primárne sanačné opatrenia, bez ktorých by sa životnosť sanačných omietok radikálne znížila.“

Fasáda kostola je členená vystupujúcimi zvislými prvkami pripomínajúcimi piliere obvodového plášťa, ktoré sú ukončené plasticky vystupujúcou kordónovou rímsou. Okolo okien sa nachádzajú mierne predsadené šambrány, ktoré opticky rozširujú plochy okien. Spomínané vystupujúce okrasné prvky fasády sú štrukturálne odlišné od plochy fasády, majú jemnú štruktúru povrchu (štuková omietka).
V minulosti bola obnova fasády kostola realizovaná viacvrstvovým omietkovým systémom v dvoch rozdielnych štruktúrach a to v jemnej a hrubej (brizolitovej štruktúre). Na omietku bola potom celoplošne aplikovaná fasádna farba, pravdepodobne na disperznej báze (nízka paropriepustnosť!), čo bolo postupom času príčinou tvorby zmrašťovacích trhliniek na fasáde.
„Z dostupných historických prameňov, predovšetkým z fotografií, je ale podstatné dodať, že uvedená hrubá štruktúra nebola pôvodná. Pôvodná štruktúra omietky bola „jemne“ nastavená – v  terajšej dobe by zodpovedala štukovej omietke.“, doplnil Jozef Poláček.

Pri technickom návrhu obnovy historickej fasády je potrebné klásť dôraz na správne zvolený postup rekonštrukcie, a rovnako aj na výber vhodných stavebných materiálov, a to s cieľom čo najviac sa vizuálne priblížiť pôvodnej fasáde. Pri obnove fasády na račianskom kostole sa v prvom kroku mechanicky odstránil fasádny náter a nesúdržné časti omietkového systému. Následne bol na lokálne vyspravenú fasádu aplikovaný dodatočný spevňovací náter Baumit Sanova Primer a štuková omietka. V  prípade obnovy fasády bol braný dôraz na autentickosť povrchovej úpravy tak, aby sa čo najviac podobala pôvodnej štruktúre. Práve to bol dôvod, prečo sa po dohode s Krajským pamiatkovým ústavom rozhodlo, že sa na celkovú obnovu fasády kostola použije renovačná stierka Baumit MultiRenova. Daná štuková omietka sa vyznačuje vysokou paropriepustnosťou, výbornou priľnavosťou na minerálne podklady a v neposlednom rade jemnou štruktúrou. Samotná stierka sa aplikovala celoplošne na fasádu ako aj na soklovú časť, kde boli predtým zrealizované sekundárne sanačné opatrenia omietkami Baumit Sanova.

Podľa priložených dobových fotografií sa zistilo, že pôvodná farebnosť fasády sa „pohybovala“ predovšetkým v bielych, resp. bielo lomených fasádnych farbách. Z  uvedených dôvodov sa spolu s KPÚ vybral práve takýto odtieň zo vzorkovnice Baumit Life. Vybratá fasádna farba Baumit SilikonColor je paropriepustná, má vynikajúce hydrofóbne vlastnosti, a  je vysoko odolná voči poveternostným vplyvom

Rekonštrukcii sa nevyhol ani interiér. Murivo, ako aj omietkový systém v  interiéri, najmä v  oblasti obvodovej steny v  západnej časti kostola, boli výrazne poškodené vplyvom vzlínajúcej vlhkosti (do úrovne cca 1,5 m až 1,8 m nad úrovňou vnútornej podlahy) a neustáleho pôsobenia vodorozpustných solí (chloridy, sírany a  dusičnany). Druhým problémom vysokej vlhkosti obvodového muriva bolo, že vlhkosť mala vplyv aj na priľahlé drevené konštrukcie vnútornej terasy do takej miery, že neboli vhodné na užívanie a časť z nich sa musela repasovať. Už samotné nedeštruktívne meranie dotykovým vlhkomerom dokazovalo podľa normy STN P 73 06 10 vysoké až veľmi vysoké zavlhnutie. Z toho dôvodu bolo stanovené, že je potrebné realizovať tzv. primárne sanačné opatrenia, ktorými sa zabráni prestupu vlhkosti vyššie do muriva. Po realizácii príslušných opatrení bolo možné prejsť k riešeniu sekundárnej sanácie, konkrétne k aplikácii sanačných omietkových systémov Baumit Sanova. Pôvodná zvetraná omietka bola celoplošne odstránená až na súdržný tehlový podklad. Styčné a ložné škáry boli vyčistené do hĺbky cca 2 cm. Takto pripravená plocha režných tehál sa nechala dlhší čas odvetrať. Nasledovalo vypĺňanie vyčistených ložných škár omietkou Baumit Sanova S a príprava podkladu cementovým prednástrekom tzv. „špricom“ Baumit Sanova Pre, ktorý zabezpečí výbornú prídržnosť na následne nanášané vrstvy sanačných omietok.
„Nakoľko sa jednalo o  zavlhnuté murivo, prednástrek sa aplikoval s 50 až 70 % krytím, čo zachová prirodzené difúzne vlastnosti režného muriva. Po krátkej technologickej prestávke sa prešlo k aplikácii sanačnej omietky Baumit Sanova MonoTrass v hrúbke min. 20 mm. Má vynikajúce difúzne vlastnosti a  prispieva k prirodzenej difúzii režného muriva. Znížená kapilarita omietky prispieva k spomaleniu transportu vodorozpustných solí vo vrstve omietky a vďaka vysokej pórovitosti sa tieto soli ukladajú v štruktúre omietky.“, doplnil Jozef Poláček.

Keď pôjdete okolo kostola v  Rači, a situácia to dovolí, nazrite aj dovnútra. Interiér kostola je po stranách členený pilastrami. V nástupnej časti sa nachádza murovaná drevená empora. Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom sv. Trojice. Pred oltárom sa nachádza rokoková kamenná krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia kalichového tvaru s vrchnákom so sochou Krista a Jána Krstiteľa. V pravej časti kostola pred lavicami je soška Dr. Martina Luthera. Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.

Text: Beáta Badiarová, Jozef Poláček
Foto: Tomáš Manina a archív ECAV Rača
Článok bol uverejnený v tlačenom Baumit Magazíne 2/2021.