Teplota vzduchu a stien výrazne ovplyvňuje pohodu pri našom bývaní. Nastavenie teploty je individuálne a každý pohodu môže pociťovať pri rôznych podmienkach. Veď to poznáte - domáca pohoda, jeden zakrytý dekou až po uši a druhý pobehuje v tričku a ešte mu je aj teplo.
Napriek tomu existujú isté zásady, ktoré nám pomôžu udržať tepelnú pohodu v interiéri.
Podľa rôznych výskumov a aj zo záverov z najväčšieho výskumného parku v Európe na stavebné materiály Viva sa stanovili základné piliere, ktoré nám napomáhajú udržiavať príjemnú a stabilnú vnútornú teplotu.
Teplota vzduchu
Ideálne je, ak udržujeme teplotu medzi 20 a 22 °C. Nemalo by nám byť ani horúco, ale ani chladno. Zároveň nastavenie teploty by malo zohľadniť aj typ miestnosti a jej používanie. Pokiaľ v kúpeľni potrebujeme vyššiu teplotu aj 23 °C, v spálňach, kde spíme, je pre kvalitný spánok prospešnejšia v noci nižšia teplota a to okolo 19 - 20 °C. Príliš vysoké teploty nad 24 °C majú dokonca negatívny vplyv na náš výkon, spôsobujú únavu a narúšajú naše sústredenie sa.
Vlhkosť vzduchu
Pre zdravý pobyt udržiavajme vlhkosť v interiéri medzi 40 a 60 %.
Prúdenie vzduchu alebo prievan
Aj prievan negatívne ovplyvňuje našu pohodu pri bývaní. Zlé nastavené klimatizačné jednotky s vysokým výkonom alebo aj ich zlé umiestnenie, napríklad ak priamo na nás pri práci fúka studený vzduch. Prievan môžu spôsobiť aj netesnosti v konštrukcii, ako napríklad netesné okná. Málokto si však prievan spojí aj s teplotou, a to v prípade keď máme príliš veľký teplotný rozdiel medzi povrchom stien a vnútornou izbovou teplotou alebo medzi stropom a podlahou.
Kvalita vzduchu
Škodliviny v ovzduší môžu mať na nás len dočasný efekt, ale aj trvalé následky. Je veľkou škodou, že ešte stále nie je pred odovzdaním budovy do užívania povinné otestovať kvalitu vzduchu na prítomnosť škodlivých látok.
Zateplenie nielen ochraňuje a predlžuje životnosť muriva alebo znižuje účet za kúrenie. Zateplením zvyšujeme povrchovú teplotu vnútorných stien. Ideálne je, ak si zvolíme hrúbku izolácie tak, aby rozdiel teploty na vnútornom povrchu stien a teploty vzduchu nebol väčší ako 2 – 3 °C. Podľa normy STN 73 0540-2 max. rozdiel teploty na vnútornom povrchu stien a vzduchom s ľahkou prácou je pre steny 6 °C a pre podlahy 3 °C. Čím vyššiu povrchovú teplotu stien dosiahneme, tým nám postačuje oveľa nižšia vykurovacia teplota, a stále budeme pociťovať tepelnú pohodu.
Škála pohodlia je veľmi úzka. Čím viac navýšime povrchovú teplotu stien, tým nižšia môže byť teplota vzduchu v miestnosti.
Zdroj: Viva Research Park, Baumit Beteiligungen GmbH
Teplota na povrchu stien a v kútoch musí dosiahnuť takú teplotu, ktorá bude bezpečne nad teplotou rosného bodu, nebude dochádzať ku kondenzácii, a tým pádom sa eliminuje aj riziko vzniku plesní.
Aby sme eliminovali riziko vzniku plesní, tak napríklad pri teplote 20 °C a 50 % vlhkosti a neprerušovanom kúrení je potrebná min. povrchová teplota 13,1 °C. Ale pre pocit tepelnej pohody to nie je jediný parameter, ktorý by sme mali zohľadniť. Ak chceme dosiahnuť, aby rozdiel medzi teplotou steny a vzduchu bol max. 6 °C (podľa normy), tak by sme museli kúriť len na 19,1 °C. Čo by sme určite pociťovali ako chlad. Takže ak je nám príjemná teplota napríklad 22 °C, tak teplota stien na povrchu by mala byť aspoň 16 °C, ideálne 19 - 20 °C.
Čím vyrovnanejšiu teplotu v interiéri máme, tým pohodlnejšie sa cítime. Pri nezateplenom alebo slabo zateplenom dome máme chladné obvodové steny. A tak pre pocit pohody musíme kúriť na vyššiu teplotu. Nakoľko máme vyšší rozdiel medzi teplotou na povrchu stien a teplotou vzduchu, dochádza k vyrovnávaniu teplôt a práve túto výmenu vzduchu pociťujeme ako nepríjemný prievan alebo sálanie chladu od stien. Zároveň platí pravidlo, že rozdiel teplôt medzi podlahou a stropom by nemal byť väčší ako 3 °C.
Veľké kolísanie teplôt ako letné prehrievanie alebo náhly pokles teploty počas zimy ovplyvňuje aj priamo nás a to kvalitu nášho spánku, regeneráciu, stres. Práve masívne steny a materiály s veľkou objemovou hmotnosťou napomáhajú stabilizovať teplotu v interiéri.
Podľa výsledkov meraní vo výskumnom parku Viva počas zimného aj letného obdobia, masívne domy so zateplením (betón, tehla) vykazovali najnižšie teplotné výkyvy.
Vyhodnotenia meraní jasne ukazujú, že najstabilnejšiu teplotu dokážu udržať zateplené domy. Okrem zateplenia na udržanie stabilnej teploty má vplyv typ steny. Hlavne masívne betónové steny dosahujú najnižšie výkyvy teplôt nielen v zime, ale aj v lete.
Zdroj: FH Burgenland, Viva Research Park, Baumit Beteiligungen GmbH
Výskumný dom | Skladba | Teplotné výkyvy na vnútornom povrchu obvodových stien |
Dom č. 1 | zateplený betón + disperzná sttierka + disperzný náter | nízke |
Dom č. 2 | zateplený betón + vápenná omietka + minerálny náter | nízke |
Dom č. 4 | zateplená 25 cm tehla + vápenná omietka + minerálny náter | priemerné |
Dom č. 9 | 50 cm tehla vyplnená minerálnou vlnou + vápenná omietka + minerálny náter | priemerné |
Dom č. 10 | drevostavba z masívneho dreva | priemerné |
Dom č. 6 | montovaná drevostavba + sadrokartón + disperzný náter | vysoké |
Dom č. 7 | montovaná drevostavba + sadrokartón + minerálna stierka a náter | vysoké |
Dom č. 3 | nezateplená 25 cm tehla + sadrová omietka + disperzný náter | veľmi vysoké |
Masívne konštrukcie napomáhajú udržiavať teplotu v zime pri výpadku kúrenia a na druhej strane v lete majú chladiaci účinok. Betónová podlaha v hrúbke 5 cm má ešte po 6 hodinách stále 75 % svojho chladiaceho výkonu. Chladiaci efekt rastie s hrúbkou danej vrstvy.