Aj taká možno banálna vec ako správna vlhkosť v interiéri vie výrazne ovplyvniť naše prostredie, v ktorom bývame alebo trávime čas. Optimálna vlhkosť medzi 40 a 60 % už znie pre nás ako otrepaná fráza. Ale ako to je v skutočnosti? Akú vlhkosť máme doma? A ako ju vieme ovplyvniť?
Na zistenie vlhkosti nám postačí aj obyčajný vlhkomer, ktorý by mal byť súčasťou každej domácnosti. Len tak môžeme sledovať vlhkosť, teplotu a pri sofistikovanejších prístrojoch aj kvalitu vzduchu a následne ju udržiavať v správnych, zdraviu prospešných hodnotách.
Jeden z faktorov, ktorý spôsobuje syndróm chorých budov a negatívne vplýva na naše zdravie je práve príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť. A práve správna vlhkosť v interiéri vie výrazne ovplyvniť naše prostredie, v ktorom bývame alebo trávime čas.
Suchý vzduch pod 35 % negatívne vplýva na naše zdravie. Pociťujeme ho najviac v zimnom období, kedy dochádza k vysušovaniu a dráždeniu slizníc. Máme pocit suchých očí, častokrát nás škriabe v hrdle, pociťujeme svrbenie v nose, dokonca môže dôjsť až ku krvácaniu z nosa, naša pokožka sa vysušuje, čo najviac pociťujú ľudia a deti s atopickým ekzémom. Pri suchom vzduchu dochádza aj k väčšiemu víreniu prachu, čo nepoteší alergikov ani astmatikov.
Čím viac v zime kúrime, tým máme suchší vzduch. Teplý vzduch absorbuje viac vlhkosti, čoho dôsledkom je nižšia relatívna vlhkosť vzduchu. Je to aj jeden z dôvodov, prečo práve v zimnom období máme vyšší výskyt respiračných infekcií, viróz i niektorých alergií.
V zime nám na úpravu vlhkosti nepomôže veľmi ani vetranie. Vetraním získame síce čerstvý vzduch, ale vlhkosť nezvýšime, nakoľko zimný mrazivý vzduch je prirodzene suchý. Môžeme si pomôcť rôznymi zvlhčovačmi vzduchu. Niektoré z nich dokonca fungujú aj ako čistička vzduchu. Alebo zbytočne neprekurujme miestnosti, čím prirodzene vlhkosť vzduchu navýšime. Ideálna teplota je medzi 18 a 22 °C.
Toto sú ale len sekundárne opatrenia. Ideálne je, ak na to už myslíme pri návrhu a stavbe domu alebo rekonštrukcii. Práve vhodne zvolené konštrukčné skladby a materiál nám napomôžu prirodzene regulovať vlhkosť v interiéri.
Odkiaľ sa vlhkosť berie? Bežnou činnosťou ako dýchanie, pranie, varenie, sprchovanie a spánok 4-členná rodina vyprodukuje 5 až 10 l vodnej pary denne. Príčinou zvýšenej vlhkosti, t. j. viac ako 60 %, môže byť aj samotná stavba, napríklad staré domy so zavlhnutými stenami, zle zrealizované detaily alebo nedávno dokončená novostavba.
Vlhkosť a kondenzácia vodnej pary je živnou pôdou pre vznik húb, plesní a darí sa aj baktériám. Kto z nás nepozná večný boj s tvorbou plesní okolo vane či v sprchovacom kúte?
Spóry plesní, ktoré sa dostanú do ovzdušia a ktoré následne vdychujeme, spôsobujú zvýšenú chorobnosť, opakované infekcie dýchacích ciest, bolesti hlavy, kašeľ, únavu. Môže v nás ďalej rozvíjať alergie až astmu.
Vetrajme! Nielen sčasti vyklopeným oknom, ale nárazovo a s plne otvoreným oknom niekoľkokrát denne.
Pri varení a v kúpeľní vetrajme alebo odsávamte vlhký vzduch.
V zime si pozorne všímajme okná. Práve na tesnení dochádza ku kondenzácii a následnému rastu plesní. Okná pravidelne utierajme a udržiavajme suché.
Mokrú bielizeň vešajme vonku, na balkóne alebo používajme sušičky.
Novostavby poriadne vetrajme, aby sme sa zbavili zvýšenej stavebnej vlhkosti. Alebo použime stavebné odvlhčovače.
Nábytok a bytové zariadenia nedávajme v tesnej blízkosti obvodových stien. A ak je to už nevyhnutné, odsaďme ich od steny tak, aby sme nebránili prúdeniu vzduchu.
Pri starých domoch odstráňme príčiny vlhkých múrov dodatočnými izoláciami a sanáciou.
Aj samotná skladba, návrh konštrukcie, ako aj výber vhodných materiálov nám výrazne dokáže napomáhať udržiavať optimálnu vlhkosť medzi 40 a 60 %.
Vnútorná teplota a teplota stien ovplyvňujú vlhkosť vzduchu. Čím je vyššia povrchová teplota stien, tým je potrebná nižšia vykurovacia teplota, ktorá automaticky znamená vyššiu relatívnu vlhkosť. Zateplením stien automaticky zvyšujeme teplotu stien.
Funkciou omietky nemusí byť len ochrana muriva a estetické hľadisko, ale aktívne sa môže spolupodieľať na regulovaní vlhkosti. Pre rady nemusíme chodiť ďaleko. Naši starí otcovia veľmi dobre vedeli, prečo na omietanie stien používali hlinené omietky alebo vápno. Správnym výberom omietky dokážeme udržiavať optimálnu vlhkosť bez veľkých výkyvov. Práve vápenné a hlinené omietky svojimi sorpčnými vlastnosťami dokážu absorbovať vlhkosť ak je jej veľa a na druhej strane, v prípade suchého vzduchu, ju vydávať naspäť do prostredia. Vápenná omietka Baumit KlimaWhite dokáže regulovať vlhkosť 2 až 3 x lepšie ako sadrová omietka alebo sadrokartón.
Hrúbka omietky hrá pri regulácii vlhkosti dôležitú úlohu. Ale nie všade je možné väčšiu hrúbku aplikovať. Hlavne pri rekonštrukcii alebo suchej výstavbe so sadrokartónom. V tomto prípade je možné použiť špeciálnu stierku Baumit Ionit Fino alebo Ionit Finish, ktorá napomáha lepšie regulovať vlhkosť a pomáha pri boji so suchým vzduchom v byte. Systém Baumit Ionit napomáha vytvárať zdravšie a čistejšie prostredie.
Masívne steny nám svojimi akumulačnými vlastnosťami napomáhajú udržiavať vyrovnanú teplotu vzduchu bez veľkých výkyvov. A správna teplota nám zase napomáha udržiavať optimálnu vlhkosť v interiéri.
