Ľuďom, ktorí sú dlhodobo vystavení hluku nad 85 dB môže hroziť až strata sluchu. Ak sme sústavne v hlučnom prostredí okolo 70 dB hrozí nám jeho poškodenie. Sluch je jeden z našich najdôležitejších zmyslov, preto by sme sa mali dbať na prevenciu a obmedzovať pobyt na miestach, kde je hluk.
Vedeli ste? Cez deň by hladina hluku pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov nemala prekročiť 50 dB a v noci 45 dB (Zdroj: Vyhláška NR SR 549/2007 Z. z.)
Hluk je jedným zo spúšťačov úzkosti, depresie, srdcovo-cievnych chorôb či dokonca mŕtvice. Ideálne je vytvoriť také prostredie, aby sme sa škodlivému hluku vyhli. To však v bežnom živote dosiahneme čoraz ťažšie. V Baumite myslíme na zdravé bývanie a preto sme postavili výskumný park Viva v ktorom nepretržite zbierame dáta, ktoré nám pomáhajú vyhodnotiť ktoré parametre sú pre zdravé a pohodové bývanie dôležité. Prišli sme na to, že zdravé bývanie je postavené na troch základných pilieroch.
Tri základné piliere
Zdravé bývanie začína na vašej fasáde. Zateplenie pre ochranu a pohodu.
Zistiť viac
Naše merania nám ukázali, že ak sa chceme zbaviť hluku z ulice, potrebujeme kvalitne zateplený dom, ktorý je postavený z masívnych stavebných materiálov ako betón, tehla, prípadne masívne drevo. Zateplenie nie je len o úspore energií a tepelnej pohode v domácnosti. Pomáha tiež izolovať náš domov od rušivého hluku z vonkajšieho prostredia.
Zvuk, ktorý počujeme a je pre nás nepríjemný, rušivý alebo škodlivý nazývame hlukom. Zvuk sa šíri zo zdroja ako mechanické vlnenie, ktoré rozkmitáva okolité častice a bubienok ľudského ucha ho zaznamenáva ako tzv. akustický tlak.
Meranie hluku vo výskumnom parku Viva
Tento tlak sa fyzikálne vyjadruje ako hladina hluku (zjednodušene hlasitosť) a udáva sa v decibeloch (dB). Vnímanie zvuku okrem toho ovplyvňuje jeho frekvencia (v hertzoch Hz). Kedy je zvuk vnímaný už ako hluk závisí aj od subjektívnych pocitov ľudí. Vnímanie zvuku je individuálne a rôzni ľudia pociťujú kombinácie hladiny a frekvencie zvuku rôzne.
Kvalitu budovy vo veľkej miere okrem mnohých iných faktorov ovplyvňuje aj zvuková izolácia a priestorová akustika, ktoré sú mimoriadne dôležité z hľadiska pohody a zdravia užívateľov. Neustály rušivý vplyv hluku z okolia narúša naše zdravie i psychickú pohodu. Môže spôsobovať neurózy, poruchy spánku, ale aj vážne ochorenia kardiovaskulárneho systému, ako je infarkt myokardu. Epidemiologické štúdie ukázali, že hluk z cestnej dopravy dosahujúcich viac ako 60 dB počas dňa zvyšuje riziko srdcového infarktu.
Výskumný park Viva, Wopfing, Rakúsko
Ochrana pred hlukom má podporu aj v legislatíve a tak nie sme pri porušovaní jej zásad bezmocní. Maximálne prípustné hodnoty hluku stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva a kontrolu dodržiavania platnej legislatívy zabezpečujú zase lokálne regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ). Keď ide o nadmerný hluk spôsobovaný inými osobami alebo susedmi, o pomoc je možné požiadať príslušné orgány miestnej samosprávy. Podľa vyhlášky SR je prípustná hladina hluku v obytných zónach cez deň 50 dB, v noci 45 dB. Téma hluku a akustiky ešte stále nemá pri návrhoch domov takú pozornosť, akú by si zaslúžila. Najmä pri návrhu domov v oblastiach so zvýšeným hlukovým zaťažením môžete pritom dopad hluku znížiť správnym výberom materiálov, konštrukčných skladieb, detailov a tvaru domov.
Hluk sa meria hlukomerom, pričom sa môže jednať o akreditované alebo neakreditované meranie. Ak chcete odmerať hluk v domácnosti a nepotrebujete ho na právne účely postačí vám aplikácia v mobile. Na akreditované merania sa používajú kalibrované prístroje a takéto meranie môže byť finančne náročnejšie.
Náš tip: Stiahnite si aplikáciu na meranie hluku do mobilu a zistite, či máte hlučné alebo tiché prostredie. Aspoň raz denne si na niekoľko minút užívajte absolútne ticho a meditujte.
Najrozhodujúcejším faktorom je poloha objektu a jeho umiestnenie. Hladiny hluku cez deň a v noci by nemali prekročiť predpísané normové hodnoty. Ak je budova postavená vo frekventovanej oblasti, oddychové miestnosti ako sú spálne, detské a obývacie izby je potrebné umiestniť čo najďalej od zdroja hluku. Zároveň dobrá zvuková izolácia vonkajšieho plášťa budovy dokáže výrazne znížiť hladinu hluku v interiéri.
Platinia Lounge Residence, Rumunsko; architekt: Arhimar Cluj Napoca – arh. Cristian Banut
Ktorý stavebný materiál najviac tlmí vonkajší hluk a zabezpečí príjemný vnútorný priestor? Závery z výskumného parku Viva ukázali, že domy z masívneho materiálu dosahujú najlepšiu zvukovú izoláciu. V masívnych domoch bol hluk vnímaný až o polovicu menej ako pri montovaných drevostavbách. Skúmali sa pri tom bežné zdroje hluku ako premávka na ulici, hranie detí a pod.
Pri masívnych stenách s veľkou objemovou hmotnosťou platí, že čím je vyššia objemová hmotnosť, tým je vyššia aj zvuková nepriezvučnosť, čo platí pre hluk šírený vzduchom (napríklad z ulice). Ak však ide o hluk šírený v materiáloch, napríklad zo zabudovanej inštalácie, je na tom betónová stena z pohľadu ochrany pred hlukom horšie.
Častým problémom v bytových domoch je hluk šíriaci sa medzi priečkami jednotlivých bytov alebo izieb. Aj napriek tomu, že plášť budovy je postavený z masívnych konštrukcií, jednotlivé priečky sú napríklad zo sadrokartónu alebo iného zvukovo vodivého stavebného materiálu. A tak sa stáva, že v byte počujete plač susedových detí, koncertnú skúšku husľového virtuóza, či zavýjanie psa. V týchto prípadoch je potrebné myslieť na odhlučnenie stien vhodnou akustickou izoláciou.
Zdroj: unsplash.com
Téma akustiky pri návrhu budov je čoraz dôležitejšia. Predovšetkým moderné stavby s hladkými stenami, veľkými sklenenými plochami a veľkým otvoreným priestorom si vyžadujú návrh takých riešení, aby sa zabezpečila akustická pohoda. Dobrá akustika v miestnosti má rozhodujúci vplyv na pohodu v interiéri. Nezabúdajte, že rovnaké materiály môžu vykazovať rôzne zvukovoizolačné a akustické vlastnosti podľa toho, ako a kde ich použijeme. Podľa meraní z výskumného parku masívne domy z betónu alebo tehly dobre izolujú pred hlukom, ale akustika v interiéri je horšia. V tomto prípade je potrebné zvážiť zariadenie daných priestorov, výber materiálov. Pomôcť si môžeme aj štruktúrovanými omietkami alebo použiť špeciálne akustické omietky alebo panely. K ďalším tipom patria:
Akustické priečky
Máte byt priamo pri schodisku, či výťahu? Investujte do vstupných dverí. A nezabudnite ich aj kvalitne a pevne osadiť.
Kvalitné okná. Schopnosť okien tlmiť hluk z exteriéru vyjadruje index nepriezvučnosti Rw. Čím je index vyšší, tým lepšie sú zvukovoizolačné vlastnosti.
Bývate v hlučnejšej obytnej zóne? Okrem kvalitných okien a dverí porozmýšľajte aj o riadenom vetraní. Nebudete musieť tak často otvárať okná a tým pádom budete menej vystavení hluku z vonkajšieho okolia.
Zavesené akustické stropy zo sadrokartónu pre odhlučnenie stropu.
Pri podlahách nezabúdajte na kročajovú a zvukovú izoláciu. Dbajte aj na výber podlahovej izolácie. Najlepšie je siahnuť po drevovláknitých doskách, minerálnej vlne alebo podlahovom polystyréne. Častokrát sa v praxi stáva, že podlahový polystyrén sa zamení za XPS dosky. Tieto dosky sú tvrdé a prenos hluku ešte znásobujú, čo je presne opačný efekt, ako by sme chceli pri podlahe dosiahnuť.
Zariadenie, interiérové doplnky ako závesy a koberce nám tiež výrazne pomáhajú tlmiť hluk. Tvrdé materiály zvuk odrážajú, mäkké a pórovité ho zas absorbujú, čím znižujú hluk.
Pri prerábaní kúpeľní a jadier automaticky siahame po ľahkom murovacom materiáli hlavne z pórobetónu. Má to svoje výhody, hlavne z pohľadu nízkej hmotnosti. Ale v prípade, ak by sme chceli eliminovať aj hluk, to už zďaleka nestačí. Prinášame vám niekoľko tipov:
Náš tip: Vypočítajte si cenu a spotrebu stavebného materiálu pomocou Baumit Kalkulátora
Podlaha v našom byte ovplyvňuje kvalitu života susedov, ktorí bývajú pod nami. Naša chôdza, pobehovanie detí či domácich miláčikov alebo celkom bežne spadnutý predmet na podlahu – to všetko vyvoláva pri kontakte s podlahou vibrácie. Tieto vibrácie sa šíria podlahou a stropom a ucho susedov ich zachytí ako viac alebo menej rušivý hluk.
Nameranú hladinu takéhoto hluku v priestore pod nami potom definujeme ako normalizovanú hladinu krokového hluku alebo zjednodušene tiež krokovú nepriezvučnosť. Označuje sa L, a udáva sa v decibeloch dB. Čím je hodnota L nižšia, tým (nielen) pre susedov lepšie.
Z hľadiska zvukovo-izolačných vlastností predstavuje najlepšie riešenie tzv. ťažká plávajúca podlaha realizovaná ideálne na železobetónovej stropnej konštrukcii. A to s vynikajúcou krokovou nepriezvučnosťou len 41 db (Zdroj: Knaufinsulation). Tento typ podlahy tvorí: betónový masívny strop, zvukovo-izolačná doska, fólia, roznášacia vrstva – poter, separačná podložka a nášľapná vrstva. Podmienkou dosiahnutia týchto vynikajúcich zvukovo-izolačných parametrov je však správny návrh a realizácia skladby podlahy.
Svoj vplyv má i samotná nášľapná vrstva a spôsob jej realizácie. Na poter nalepená tvrdá keramická dlažba akustické parametre podlahy zhoršuje, naopak laminátová alebo drevená podlaha realizovaná len položením na mäkkú akustickú podložku a oddelená aj od zvislých konštrukcií je pre ochranu pred hlukom prínosom.