Architektúra musí byť umením. Scénografia a atmosféra rozvíjajú vnemy a pocity. Pre architekta Radu Teacă budovy znamenajú viac ako len vonkajší obal.
Čo pre vás znamená pojem „zelená budova“? Budúcnosť, prítomnosť, aktuálny trend alebo podstatne niečo viac?
Tento termín si spájam predovšetkým s budúcnosťou. Klasické, logické myslenie nás núti k jej presadzovaniu. Všetky známe používané energetické technológie vyžadujú dodávky ropy a zemného plynu zo severnej, strednej a juhozápadnej Ázie. Zo strategického pohľadu to považujem za znepokojujúce. V roku 2015 rumunský pavilón na svetovej výstave World Expo poukázal na to, ako sa musí zmeniť interakcia s prírodou. Naša generácia je povinná pre nás získať späť prírodu. Veľké mestá by už nemali byť umelými aglomeráciami, ale skôr živými biotopmi. Premena budov by mala vyústiť do stupňovitých, terasovitých, horizontálnych plantáží. Zelené vertikálne štruktúry budov sú, no lepšie povedané, boli trendom pôsobivým a aj krásnym na pohľad. Ale naozaj užitočným?
Súťažný projekt "Collective housing Stejarii 2"
Čo by mal architekt ešte robiť? Mal by sa stať aj krajinným dizajnérom?
Mal by to robiť rád a dúfam, že aj odborne a s nadšením. Architektúra bola vždy prirodzenou bránou do krajiny, prírody, života i civilizácie. Zelená príroda je prítomná pre architekta všade navôkol: vo vnútri, medzi, aj mimo budovu. Pri zelených budovách vnímam výhody pre nasledovné parametre: ekonomika, ekológia, kvalita života (zdravie), biológia (pozostávajúca z fauny a flóry), estetika a funkčnosť.
V súčasnosti navrhujem takéto budovy ako nové alebo obnovené budovy. Vyvíjame stavebné komplexy alebo pracujeme s existujúcimi. Sú rozdelené do individuálnych geometrických segmentov, ktorých reverzné priestory tvoria vnútorné/vonkajšie plochy. V lete sú stromy zelené, v zime pokryté snehom. Veľké sklenené plochy vyžadujú našu interakciu s exteriérom! V južnej časti našej krajiny sa stretávame s tureckým vplyvom - tradícia sklených stien z okien - tie sa prestali používať od 18. storočia. Mimochodom, všetky parcely mali nízke ploty chránené obrovskou, štvor- až päťmetrovou bránou. Vnútorný či vonkajší priestor bol vždy viac o dekorácii ako o zmysluplnej ochrane.
Aký veľký priestor potrebuje osoba alebo rodina na bývanie?
Ak si odmyslím garáž alebo parkovacie miesta a beriem do úvahy len obytný priestor, tak plocha od 180 do 300 m2 je adekvátna. Potrebujeme priestor, aj ako znamenie doby, k dispozícii je toho dosť. Domy si vyžadujú použitie kvalitných materiálov a remeselné spracovanie. Väčšina historických budov v našich zemepisných šírkach mali strechy zvýraznené štítmi, takže dážď, sneh a ľad mohli stekať a topiť sa rýchlejšie. Rád si spomínam na tradičné techniky a materiály. Ak sú stavby dobre navrhnuté a zrealizované z kvalitných materiálov, vydržia aj celé stáročia.
Je interiér a exteriér súčasťou bývania? A súčasť architektúry?
Budovy pozostávajú z vonkajších aj vnútorných priestorov. Aj keď patria k sebe len vizuálne, bez zjavného funkčného prepojenia, spolu vytvárajú jeden celok: stavby v prírode by mali byť otvorené, v meste sa skôr uzatvárajú do seba. Lokalita a funkcia načrtávajú reálne možnosti: či už ide o bytový dom, kostol, reštauráciu, múzeum, školu alebo cirkusový stan.
Váš názor na krásu – viac ako tvar alebo ide o čistú funkcionalitu?
Všetko závisí od syntézy – tá vytvára podmienky. Predpoklady tvoria: 1. Lokalita a prostredie, 2. Funkčnosť a štandard, 3. Veľkosť a tvar. Rolu manažéra zastupuje architekt. Práve on definuje fyzický priestor, do ktorého sa premietne tvar. Potom je to o štruktúre, ktorej sa prispôsobuje funkcia. Ako dômyselný asistent a manažér rozhodnutí, architekt je zdrojom oboch nápadov, umelecký riaditeľ a filantropický pomocník.
Esarfei office building, Bukurešť Rumunsko
Kde pracujete a ktoré je vaše najobľúbenejšie miesto?
Architektúra je vždy kultúrnym aktom, pretože budovu charakterizuje viac ako len jej obálka. Architektúra musí byť umením. Scénografia a atmosféra rozvíjajú vnemy a pocity. Všetko ostatné je len čistý obal. Evolučný a najdôležitejší prvok leží v strede, malé atómové jadro - označuje dušu, umeleckú a elementárnu.
Môžete nám vysvetliť čo by malo byť kritériom krásy?
Krása zvyčajne vyplýva zo situácie. Určiť krásu je tak ťažké ako aj múdrosť, láskavosť alebo zlomyseľnosť. Krása je neobmedzená, slobodná a neviazaná. Je bez pravidiel, nie je ju možné zmerať. Krása je vždy výsledkom abstrakcie pravdy.
Moja ďalšia otázka sa týka predchádzajúcej otázky. Koľko skla potrebuje architektúra?
Opäť, toto je otázka konceptu. Poznám ľudí, ktorí si sklo zamilovali, ako Portrét Doriana Graya od Oscara Wilde. Iní používajú uzavreté fasády. Rovnako ako Mario Botta alebo jeho učiteľ Louis Kahn (*1901, †1974). Ako opak uvádzam I. M. Peia, ktorý navrhol sklenenú pyramídu v Louvre. Uznávam Louisa Kahna a Bottu rovnako ako I. M. Peia.
"Golden Lightning" office building, Bukurešť Rumunsko
Kancelárske budovy je potrebné opäť pretvoriť. Potrebujeme viac kreatívnych myslí ako správcov, ktorí obsadzujú kancelárie?
Kancelárske priestory vyžadujú vysokú úroveň funkčnosti – ale vnútri a vonku, musí byť priestor pre emócie. Kancelárie potrebujú všetky kvality ľudskej, biologickej infraštruktúry. Svetlo, farby tu hrajú významnú úlohu. Žiadna čierna, žiadna biela. Ale odtiene jari a leta, umenia, oblohy a dobrej nálady. Humánne gesto je nevyhnutnou súčasťou dizajnu. A aký je recept? Veľké kancelárske budovy, snáď aj s 30 alebo 80 podlažiami, potrebujú veľké námestia s priemerom dva až trikrát väčším ako je výška budovy.
Môže architektúra napomáhať odbúravať stres?
Znížiť stres v nákupných centrách je možné. To, čo prispieva k humanizácii pracoviska, je možné aplikovať aj na nákupné strediská:
- Veľa prirodzeného svetla
- Veľa prírodnej zelene
- Prírodné materiály
- Strhujúca farebnosť: svetlé, kvetinové odtiene, ako aj tóny oblohy
Căsa pe str. G. Georgescu, Bukurešť, 2006
Priestor pre ľudí. Aký emocionálny by mal byť?
Trhové miesta, atmosféru vytvára forma. Predstavujú niečo ako agoru, miesto, kde sa stretávali starovekí Gréci. To znamená: slobodná komunikácia ako základná hodnota. Priestor pre verejný prejav všade a v centre pozornosti. Verejný priestor potrebuje oboje: agoru aj bazár, to znamená, že trhovisko je obchodným a zábavným priestorom, ako aj miestom stretávania sa.
Vaše obľúbené mesto v Rumunsku?
Okrem Bukurešti obzvlášť milujem mestá ako Sighisoara a Cevj. Sú to stredoveká mestá zo 16. a 17. storočia s impozantným okolím. Ešte mám rád miesta ako je Maramures - najoriginálnejší región v Rumunsku, ďalej Medias, Sibiu a Sulina, ako aj celú deltu Dunaja.
Existuje pre vás ešte nejaká výzva v architektúre, s ktorou by ste sa chceli popasovať v budúcnosti?
Mám jedno prianie: vybudovať veľký kostol – kaplnku som už postavil. Možno aj nejaký rezort – ako dialóg s krajinou.
Posledná otázka: vaše obľúbené farby?
Odtiene bielej najlepšie korešpondujú s mojou architektúrou. Ale vždy sa snažím mojimi budovami vytvárať emócie. Preto využívam farebnosť materiálov – od tehly, pieskovca, žuly až po drevo. Ľahko si ale poradím s každou výzvou. Čiernu používam pri návrhu veľkých obchodov, napríklad pre drahú značku švajčiarskych hodiniek.
16 rýchlych otázok pre architekta Radu Teacă
01 Krása v architektúre je rovnako dôležitá ako...? Funkčnosť.
02 Tri atribúty, ktoré najlepšie popisujú vašu architektúru: 1. Vzťah ku kontextu; 2. Podstata formy v spojení s funkciou a lokalitou; 3. Zámer sémantizovať funkcie, pokus nájsť prepojenia medzi duchovnými konotáciami a zdanlivo sofistikovanými funkciami. Myslím si, že práve to robí rozdiel medzi prístreším a architektúrou. Architektúra musí byť kultúrnym aktom.
03 Vaši obľúbení architekti, umelci, spisovatelia, skladatelia? Architekti: Le Corbusier, Louis Kahn, Souto de Moura. Umelci: Brâncuşi, Mondrian, Ghenie. Spisovatelia: Hölderlin, Thomas Mann, Mario Vargas Llosa, Mircea Cărtărescu. Skladatelia: Bach, Richard Strauss, Frank Zappa, King Crimson, Keith Jarrett, atď.
04 Ktorá historická budova získala váš obdiv? Parthenon / Hagia Sophia.
05 A ktorou najviac opovrhujete? Parlamentný palác v Bukurešti.
06 Čo by mala architektúra vždy mať? Koexistenciu s miestom. Mala by byť výsledkom symbiózy s kontextom. Prispievať k formovaniu mesta alebo časti mesta ako súdržného celku a kvalitu prostredia odzrkadliť v naplnení emócií ľudí.
07 Čím by architektúra nikdy nemala byť? Nezávislým objektom, solitérom, ktorý nezohľadňuje okolité prostredie. Nemať tendenciu stať sa pomníkom, bez ohľadu na to, o aký architektonický objekt ide.
08 Ktoré sú vaše obľúbené miesta, vzhľadom na architektúru? Miesta, ktoré by sme mali vidieť? Príklad mesta strednej veľkosti, veľkomesto, kozmopolitné mesto? Antverpy / Barcelona / Paríž.
09 Vaše obľúbené farby v architektúre? Biela a odtiene i textúry prírodných materiálov.
10 Ktoré prostriedky najviac využívate pri svojej práci? Intuíciu, cit, pohyb, ale aj schopnosť syntézy.
11 Ako hodnotíte súčasný stav architektúry z pohľadu kultúrno-sociopolitického? Na škále od jedna (nízko) do desať (vysoko)? Osem
12 Súhlasíte s globalizáciou v architektúre? Globalizácia prináša objavovanie nových materiálov, techník a trendov. Ak však ich použitie neprejde lokálnym filtrom (archetypov, tradícií, špecifických klimatických podmienok) a výsledok je len imitácia – potom ide o negatívnu stránku tohto fenoménu.
13 Architektúra a kvalita života - ako sa najlepšie prejavuje? Na materiálnej, zmyslovej a praktickej úrovni, ako aj na kultúrnej úrovni architektúry, ktorá sama o sebe predstavuje životný scenár, a preto je znakom civilizácie.
14 Čo pre vás znamenajú fasády v mestskej krajine? Fasády sú súčasťou mestskej krajiny, sú súčasťou mesta ako celku a vytvárajú pocit, že sa z nej rodia. Rovnaký výsledok možno dosiahnuť vtedy, keď architekt zámerne chce vytvoriť kontrast s lokalitou a to vytvorením napätia medzi architektonickým objektom a okolitým prostredím. Toto napätie môže byť prospešné pre lokalitu ako celku a môže odôvodniť existenciu stavby.
15 Želania pre architektúru do budúcnosti? Dúfam, že architektúra sa oslobodí od "nevyhnutnosti" - výrazom slávneho filozofa Berďajeva s odkazom na transcendenciu. To by znamenalo, že novo vznikajúce technológie by ešte viac odbremenili architektúru od obmedzení gravitácie a klimatických faktorov, takže originálny návrh by sa mohol implementovať priamejšie a bez zmien. Na druhej strane, dúfam, že toto oslobodenie sa nestane katalyzátorom zámerov, ktoré v posledných rokoch pozorujem čoraz viac: zámer vytvoriť "nezvyčajné", "veľmi zvláštne" objekty, ktoré existujú len pre svoje vlastné ciele a sú vyčlenené z miesta, životného prostredia a verejného priestoru.
16 Vaša obľúbená súčasná budova? Domov dôchodcov od Aires Mateus v Alcácer do Sal.
Radu Teacă
Doktor architektúry (1999), pôsobí ako učiteľ na Univerzite architektúry a urbanizmu Ion Mincu v Bukurešti na katedre Syntéza architektonického dizajnu (Synthesis of Architectural Design).
2004: Komisár výstavy Bienále v Benátkach reprezentujúcej Rumunsko
2005: Člen poroty medzinárodnej súťaže „Sustainable Buildings“ v Zürichu, organizovanej firmami Holcim a ETH Zurich
2010: Publikácia monografie: „Projekty od Radu Teacă 1990-2010“ v sérii Igloo Profile
2011: RIFF Konferencia Architektúry (JW Marriot Grand Hotel Bukurešť), téma Modelovanie priestoru
Ako architekt a spoluautor je zapojený do viac ako 30 projektov vrátane administratívnych a komerčných budov, rodinných domov, ako aj približne 40 návrhov interiérov.
Výber tvorby:
Dom na ulici Petricani v Bukurešti
Obytný blok Şos. Nordului Bukurešť
Bývanie v Sibiu
Galati Student Hostel
Bývanie v Samurcaşi – Ilfov
Ocenenia a súťaže:
2013: Ocenenie Bucharest Branch Award, Annual Aechitecture Gala v Bukurešti s projektom „Art Gallery Galateca“
2013: Nominácia v kategórii Knihy o architektúre v rámci Annual Architecture Gala v Bukurešti s publikáciou „Space without Time. Contemporary Orthodox Architecture“.
2011: Nominácia v súťaži Awards Architext Design, vyznamenanie v kategórii „White Building“, Igloo Publishing House, finalista s projektom „The house by the lake“
2011: Nominácia v rámci súťaže Brick Award Vienna s projektom „Lodging Complex Buftea“
2011: Druhé miesto v súťaži interiérového dizajnu „Insign Awards“